Jeden dlhoočakávaní deň som si konečne išla pre svojho nového (mám aj iné papagáje) papagájika. Keď som ju kupovala mala 2 týzdne..nemala ani pierka ešte vlastnoručne som si ju dokrmovala, kupovala som jej vitamíny... Vždy keď som išla za ňou do izby som najprv zapískala či sa mi ozve tiež a stále mi aj odpískala..tak som si vydýchla že je v poriadku.. Dokocna som sa každý večer modlila: anjeličku môj strážničku opatruj jej dušičku pierka jej narástli a začala lieťať... iste všetci čo máte kakariki velmi dobre viete aké su to zvedavé papagáje...sedela mi na pleci alebo na hlave, kradla mi jedlo z taniera, kupala sa mi v čaji, demolovala izbu:)...proste bol to moj malý poklad každé ráno mi dávala pusu (jemne ma štipla do pier )..MILOVALA SOM JU...az kým neprišiel ten strašný deň, keď som svoju malinkú našla v izbe mrtvu!!! myslela som si že mi pukne srdce!! prešiel od tedy týždeň a ja sa s tým neviem vôbec zmierit...stále za nou plačem, a čakám kedy sa mi vráti..kedy zase volačo zhodí z poličky. Tak neskutočne mi chýba. Tie moje modlidby jej už nepomáhali
Príbeh prebraný z pôvodných stránok od autorky MalaRiki publikované dňa 06.04.2013, 22:44
Malá Riki
Návrat na "Spomienky na našich zosnulých miláčikov"
Kto je prítomný
Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 1 neregistrovaný