Moja láska Kukučiačik

Ivan_andulky

Moja láska Kukučiačik

Príspevokod užívateľa Ivan_andulky » So 15. Apr 2017, 18:04

Zdravím Vás. Chcel by som sa zdôveriť so svojím smútkom... 11. 4. 2017 mne a ďalším dvom mojím andulkám zomrel náš anduliačik Kukučiačik. Volal som ho aj skrátene Čiačik. Mohol mať cca 13 rokov. Mal som ho od júna 2004. Bol aj zostáva mojou najväčšou láskou na svete. V marci 2012 si zlomil krídielko. Veterinár mi vtedy povedať, že sa už zrastá, že fixovať sa to teraz nedá. Mal som ho v klietke asi pol roka. Potom som ho znovu pustil v izbe, aby lietal. Lietal tak, že veľa krát pri tom spadol na zem, čo som podcenil. Vtedy sa mu vytvorila v nožičkách asi nejaká artróza. Resp. veterinárna lekárka v Brne mi to minulý rok pomenovala ako : starecká kontraktúra šliach. Nožičky sa mu niekedy akoby uzlili, prstíky nevedel riadne vystrieť, strácal niekedy rovnávahu na bidle. Za chvíľu sa mu nožička na bidle dala do poriadku, ale musel si narovnať prstíky. Mal som s ním teraz ešte jednu samičku a mladšieho samčeka. Tí dvaja lietali a lietajú v izbe, on musel byť v klietke. Jedna samička, ktorú som s ním mal ( len ich dvoch asi 5, 5 roka ) zomrela 7. októbra 2014. Biela samička Rikina, vo veku 7 rokov cca. Ostal mi môj Kukučačik, mladší samček Bilko a samička Blue. Blue som kúpil, tuším, 10. februára 2013 v obchode spolu s ďalšou samičkou, s ktorou harmonizovala, ktorá nám však uletela. Potom som kúpil mladšieho samčeka Bilka, ktorého mám, ktorý je nejaká handicapovaný, má trošku deformované nôžky, aj krúžok mal, a aj krídielko ako keby mal voľakedy zlomené. Keďže by ho nikto asi nekúpil, tak som ho vzal ja. A urobil aj mladé andulky zosnulej Rikine, a v Ďalšej búdke boli samičky Blue s Nelkou, s ktorou som Blue kupil v roku 2013. Tá však uletela. Proste od oktúbra 2014 som mal môjho Kukučiačika, Blue a Bilka. Blue a Bilka som nedával k môjmu Čiačikovi do klietky ( resp. Bilka občas áno ), pretože nejak až tak veľmi neharmonizovali spolu. Občas sa rozprával s Bilkom. Tak som rozmýšľal, že kúpim môjmu Čiačikovi nejakú inú samičku, ale bál som sa, že si nebudú rozumieť, že bude pred ňou padať z bidla, že samček Bilko ju preberie, atď. JE mi to ľúto, že mi strach nedovolil urobiť to rozhodnutie o kúpe samičky. V sobotu som bol s mojími tromi andulkami v Brne u veterinárnej lekárky, aj vzorky trusu som vzal. Náš Čiačik mal posledne ten trus nejaký zvláštny. Vodnatejší, viac moču, zelenší, a väčší, najmä v noci. Veterinárka v Brne mi cez emaily odpovedala, že nie je tam vidieť nič patologické, asi, že to súvisí s príjmom potravy či vody. Resp. možno iná práca obličiek. Vzorky z trusov by som mal mať dnes. Predvčerom, 11 apríla som si všimol, že sa nášmu Čiačikovi ten ortppedický problém s nožičkami akosi zhoršil, nevedel vôbec narovnať nožičky, bol takmer na brúšku, a ostal na dne klietky. Veľmi zle sa mi na to pozeralo. Tak som vzal moje andulky ( vždy chodím so všetkými ) a išli sme znovu do Brna, s tým, že asi na eutanáziu, prípadne hneď aj pitvu. Veterinárka mi hovorila cez telefón, že tak, ako to opisujem, by to mohla byť nejaká mŕtvica. Ešte v ten deň som mu dal aj antibiotiká, ale asi to bolo zbytočné. Po ceste do Brna nám náš milovaný Čiačik zomrel, krátko pred 15:00. hodinou. Nejaké kŕče dostal, začvirikal, a zomrel. Veľmi zle mi bolo z toho. Do Brna sme prišli, a veterinárna lekárka urobila pitvu. Vzala vzorky, ktoré poslala na histológiu. Všimla si akurát prekrvené črevá, či ako to opísala.... Nejaké nádory či viscerálnu dnu si vraj nevšimla. Čakám teda na výsledky z histológie. Mohol som si vybrať. Buď pochovám nášho Čiačika v celku tak, ako je, alebo nechám odobrať tie vzorky a poslať na histológiu, a budem vedieť, čim trpel, a prečo zomrel. Či to bola mŕtvica, nádor na nerve, niečo iné.... Akurát mám dilemu, že či som urobil správne, že som ho pochoval v záhrade, kde sa skôr mačky zdržiavajú, ktorá je asi 2 km odo mňa, alebo či som si ho mal vziať do kvetináča na balkón doma.... Stále rozmýšľam nad tým, že ho vezmem domov, nech je pri náš bližšie, aj pri andulkách Bilkovi a Blue.... Vždy budeš mojou najväčšou láskou, Čiačik, viem, že si stále s nai a vždy budeš, a mrzia ma všetky nedostatky, ktoré som pri starostlivosti o teba či o vás urobil.
P:S: Prosím, nepíšte výrazy, ako RIP, leť v nebi, atď. Nerobí mi to dobre. Naše andulky s nami navždy ostávajú. verím tomu. Ďakujem.
Inak, mám tú príspevok aj z 21. 9. 2007, keď som zomrela vtedy partnerka môjho milovaného Kukučiačika - Kukučienka. Písal som vtedy pod nickom xouxou, tuším....

Obrázok

BBcode:
Hide post links
Show post links

Návrat na "Spomienky na našich zosnulých miláčikov"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 1 neregistrovaný