Pohlavné rozlíšenie:
Samček má u prírodných anduliek nadnozdrie modré, samička hnedé.
- slovensky Andulka vlnkovaná
- latinsky Melopsittacus Undulatus
- nemecky Wellensittich
- anglicky Budgeridgar
- francúzsky Perruche ondulée
- veľkosť</u> 16 – 18 cm
- dĺžka chvosta 8 - 9 cm
- váha 30 - 40 g
- dĺžka života 12 až 14 rokov
- pohlavné dospievanie 3 - 4 mesiace
- počet vajíčok v znáške 3 - 6 (priemerne)
- znášanie vajec každý druhý deň
- začiatok sedenia na vajíčkach hneď po prvom vajíčku
- doba sedenia 18 dní
- doba pobytu mláďat v búdke 28 - 32 dní
Trošku z histórie
Andulka vlnkovaná bola po prvý krát opísaná Shawom v roku 1805, ktorý zverejnil jej popis a farebnú ilustráciu vo svojej knihe.Pomenoval ju Psittacus undulatus. Neskôr, v roku 1840 ju do Anglicka doviezol výskumník a maliar vtákov p.Gould. Veľmi rýchlo rástlo nadšenie pre chov týchto malých nenáročných vtákov, ktoré Goud premenoval na Melopsittacus undulatus, čo znamená melodický papagáj s vlnovkami. Andulky sa začali dovážať v obrovskom množstve, čomu zabránila v roku 1894 austrálska vláda. Prvý úspečný odchov v zajatí bol hlásený v roku 1846 z Francúzska, neskôr v Anglicku, Nemecku, Holandsku, Belgicku. V roku 1872 sa objavila v Belgicku prvá žltá andulka, čo sa vtedy považovalo za obrovskú senzáciu, v roku 1878 sa objavuje aj modrá andulka (tiež v Belgicku), nadšenie bolo obrovské a každý chovateľ chcel chovať žlté a modré andulky, čo však nebolo možné, keďže v tej dobe ešte nepoznali zákony dedičnosti. Až v roku 1932, po tom čo H. Duncker a H. Steiner zverejnili zákony dedičnosti, sa začína s chovom farebných druhov, čoskoro sa na trhu začínajú objavovať andulky žlté, modré, biele, zelené. Krížením nových farebných plemien vznikali stále nové <u> farebné varianty anduliek</u>
Vlasť a rozšírenie
Andulka pochádza z Austrálie, ktorú obýva takmer celú, okrem pobrežného pásma, najhojnejšia je ale v stredných častiach Austrálie. Je to najrozšírenejší vtáčik Austrálie. Dôležitým faktorom pre výskyt anduliek v prírode je dostupnosť vody. Ich najväčším nepriateľom je sucho, sú závislé od dažďa, preto migrujú po celej krajine a vyhľadávajú hlavne planiny kde rastie tráva. Nevracajú sa na staré miesta, kde žili. Tieto vtáčiky môžeme pozorovať vo veľkých kŕdloch ale aj v malých skupinách. Z rána sú najaktívnejší, navštevujú vodné zdroje, behajú v mokrej tráve, hľadajú semená tráv, alebo prelietavajú zo stromu na strom. Potom sa usadia na vetvy stromov a sedia takmer nehybne. Let anduliek je rýchly, trhavý a často s prudkými zmenamy smeru. Počas letu si švitoria. Tieto vtáčiky sa živia hlavne semenami lúčnych a klokaních tráv. Vyhľadávajú aj klíčiacu trávu, mladé výhonky rozličných rastlín a obhrýzajú kôru a púčiky eukalyptových stromov. Počas austrálskeho leta hniezda v kolóniách , v ktorých je aj desať párov. Hniezdia v dutinách odumretých stromov, prednosť dávajú eukalyptom. Do hniezdnej dutiny samička znáša 4-6 vajíčok, na ktorých sedí asi 17 dní. Mladé andulky zostávajú v hniezde 31 dní. Hniezdnie sa obvykle opakuje aj viackrát za sezónu, ale to závisí od priaznivých podmienok-od dažďa. Za nepriaznivých podmienok sa môže stať že nezahniezdia aj niekoľko rokov.
Článok prebraný z pôvodných stránok od autorky yuya publikované dňa 16.08.2005, 18:13