Etologia – preco sa chovaju tak a nie inak

[coala]

Uvod...
Etologia je nauka o spravani zvierat.
Preco maju take chovanie a co tym chcu povedat? Ake tipy chovania mozeme od nich ocakavat a ako ich tlmocime? Ake rozdielne nalady a chovanie sa vyskytuje u vtakov? Co sa stane ak sa im nedostane potrebnej stimulacie a ak sa nesplnia ich prirodzene poziadavky?
Tieto a podobne otazky sa pokusim zodpovedat (kratko, strucne a amatersky) v tomto mojom
Clanku. Dovod napisania bol taky, ze casto sa stretavam na forach a aj v normalnom zivote, z otazkami, preco moj papagaj robi to a ona, preco ma napada, preco moj samec znasa vajcia a pod. A okrem toho mam chut prispiet do tohto fora aj niecim serioznym, z coho mozu mat uzitok aj clenovia a aj nahodni nastevnici tychto stranok.

Kvoli comu sa spravaju vtaci?
Vsetky zivocisne druhy maju svoje specificke chovanie. Z casti vrodene a z casti naucene.
Tu sa zameram na chvanie vrodene. V podstate maju individa silnu potrebu prejavit svoje vrodene instinkti a pudy. Preto je dolezite si zistit ake prirodzene potreby maju rozlicne druhy vtakov, aby sme sa o ne mohli co najlepsie postarat (aby sme im mohli vytvorit v zajati cio najprirodzenejsie podmienky) a aby sme predisli nedorozumeniu a zbytocnemu sklamaniu. Samozrejme nie vsetky druhy vtakov ma rovnake chovanie a rovnaku potrebu na ich prejav.

Co je revir?
Pod pojmom revir sa mysli oblast co sa chrani pred neziaducimi konkurentami vlastneho druhu. Mnoho vtacich druhov obranuje svoj revir, prave v obdobi hniezdenia. Revirovi samci su vzdy najviac agresivni v centre revira a najviac tam, kde lezi ich hniezdo. Agresivita ustupuje cim dalej sa jedinec nachadza od samotneho hniezda/centra revira. Hranica medzi revirmi vznika tam, kde sa konkurujuci samcekovia citia rovnako vo vyhode. Hranica revyra sa moze vsak presunut, hlavne v obdobi hniezdenia, ked jeden zo susediacich parov zacne hniezdit a hranica sa posunie dalej z ich centra.

Z tymto chovanim sa musi ratat ak si zaobstarame partnera k nasmu jedincovy (V nasom pripade to moze byt papagaj) Ten povodny vtak citi svoju klietku ako centrum svojho reviru. Cudzi jedinci vlastneho druhu sa mu mozu vidiet ako narusitelia a konkurenti a preto musia z jeho teritoria zmiznut. Preto je dobre ked sa pustia vtaci spolocne v novozariadenej klietke/voliere, co nepreziva povodny jedinec ako svoje teritorium. Tiez je moznost dat dve klietky vedla seba, nech maju sancu najprv sa trochu poznat, predtym ako sa spolocne pustia do novozariadenej klietky.


Maju vtaci socialne potreby?
U vtakov,- presne ako u cicavcov- sa vyskytuju rozlicne formy spolocenskeho nazivania. Su druhy ktore okrem obdobia hniezdenia ziju uplne same. Napr.kolibriky. Tu brani kazdy jedinec svoj revir a bojuju proti kazdemu bez ohladu na pohlavie, tieto druhy su velmi bojovne a su prisposobene k zivotu osamote.

Vela druhov co my zvykneme chvat u nas doma, ziju ako par cely zivot. Mnohe z nich este k tomu brania svoje uzemia. Preto nie dobre drzat tieto druhy ako viac jedincov, alebo par v jednej klietke/voliere. Sem sa mozu ratat nie len niektore velke papagaje, ale aj rozlicne druhy astrildov.

Pariky velkych druhov papagajov by sa nemali nikdy nemali drzat spolocne z inimi druhmi vtakov, inak ako v extremne velkych volierach. Co sa tyka niektorich astrildov tak pariki sa mozu drzat s inymi druhmi vtakov, len sa nesmu privelmi podobat na nich samych. To plati nielen farieb, ale aj urciteho chovania, napr.tokania.

Urcite druhy vtakov ziju ako par cely rok v krdloch, jedne priklad za vsetkych su nase najbeznejsie vtaky drzane v zajati -andulky.

Mladi vtaci maju casto uplne ine socialne potreby ako dospele jedince. Daju sa vyhodne drzat mlade/nedospele jedince spolocne v klietke, hoci ako dospele su silne viazane na revir. To sa tyka hlavne papagajov.

Potreba spolocnosti.
Tie druhy vtakov co su zvyknute zi v prirode v jednom pare, maju samozrejme silnu potrebu byt z niekym (v nasom pripade to mozeme byt aj mi samy). Tato potreba by sa mala v prvom rade vyplnit v prvom rade jedincom toho isteho druhu! Ak ma ten vtaci druh schopnost vidiet cloveka ako svojho ¨seberovneho¨ (tyka sa to hlavne rucne odchovanych papagajov) tak je to kazdeho majitela psia povinnost mu to umoznit. Vsetko by sa malo odohrat podla poziadaviek a kriterii nasho milacika a nie podla nasho ega. Vtaci nikdy nemozu zmenit svoje chovanie a chovat sa ako clovek. To sme mi ludia co mame schopnost byt s nasim milacikom podla jeho potrieb a nie nasich.

Hladanie potravy a aktivita vo volnom case.
Velky diel bdeleho stavu u divych zvierat sa minie na hladanie potravy. Zivot ako spolocenske zviera/vtak je velmi pohodlny. Netreba hladat potravu, pretoze vzdy je tam miska. A najest sa do sytosti zaberie velmi malo casu. Ziadni nepriatelia pred ktorimi treba utekat/letiet, ziadni susedia z ktorimi sa treba hadat o revir, ziadne hniezdo/dutina co treba postavit. Co teda robit zvysok volneho casu?

To je teraz tu co rozlicne aktivity pridu na rad. Vtaci musia mat nieco cim sa mozu zabavit pocas svojho volneho casu. V prirode väcsina tohto casu sa sustredi na hladanie potravy. Pretoze hladanie potravy hra taku centralnu ulohu, tak je na mieste vychadzat prave z toho. Psi, macky zvyknu lovit, preto je pre ne prirodzene nahanat loptu, alebo behat za aportom a pod. Nasi vtaci hladaju jedlo. Treba im dat pochutky na rozne, tazko dostupne miesta (ked su doslovne donutene hladat ich) to je velmi dobra aktivita pre nase papagaje. Natrusit zrno na rozlicne miesta, schovat kusky ovocia do kuskov papiera, alebo natrusit mucne cervy pre astrildov do misky z pieskom, moznosti je neurekom, to zalezi len na nasej vynaliezavosti co pre ne pripravime. Dolezite je aby sa zabavili a aby mali nejaku motivaciu, co sa tyka pouzivania tela a aj duse v case ked sa im nemozeme venovat.

Moj tip: Hlavne jedlo by sa malo servirovat nizko pri dne klietky/voliery a zavesna miska, alebo spiz sa moze pouzit na kusky ovocia, zavesit jablko na povrazok je tiez dobra zabava.

Stres
Stres je ked zviera citi, ze stratilo kontrolu nad situaciou. Telo vtedy reagera viacerimi symptonmi: napr. Zvysuje sa puls, tlak sa zvysi, imunita sa znizi a latkova vymena sa zvysi. Organy co su dolezite pre imunnu ochranu sa ovplyvnuje a v brusnych - crevnych kanaloch mozu vzniknut vredy. Stres moze viest k srdcovym chorobam, k infekciam a pod. Stres vznikne rychlo, ale jeho dosledky potrebuju viac casu na to aby sa z tela vytratili. Preto moze novokupeny vtak, ktory prezil odchyt, transport (casto sa stava, ze pocas transportu sa im nedostne ani toho zivotneho minima.) vysadenu imunitnu obranu niekolko tyzdnov ak nie mesiacov (to sa tyka hlavne odchytovych vtakov) Reakcia vtaka co sa tyka transportu zavisi samozrejme ako je ten jedinec zvyknuty byt v transportnej klietke (vtaci odchovani v zajati znasaju transporty lepsie ako odchytovi)

Nenormalne chovanie
Odchylky v chovani mozu zvyknut, ked sa vtakovi neumozni prejavit sa prirodzene a ak jeho potreby nie su ukojene tak ako by mali. Alebo sa im brani aby sa chovali tak ako je to pre ne najprirodzenejsie. Vtedy zacnu robit nieco uplne ine aby ukojili svoje socialne a telesne potreby. Casto to bude jednotvarne pohyby v klietke alebo nejake chovanie co az chorobne prezenie a stale opakuje. Jedno z tych najbeznejsich je vytrhavanie peria co je v podstate prehnane cistenie peria. Pricin moze byt vela, ale jednou z hlavnych (castejsie ako parazity) je ze vtak nema vo svojej klietke jednoduch nic na praci! Nanestastie zvykne sa to vyvinut k zlemu zlozvyku, ktory je velmi tazko zrusit, aj po odstraneni prvotnej priciny jeh trhania peria. Cim dlhsi cas uplynul od zaciatku oberania perie tym tazsie je to potom postihnuteho vtaka takemu chovaniu odnaucit. Vtak ktory si vytrhava perie sa nemusi mat zle prave vtedy, ale mohol sa mat zle nejaky ten cas predtym.

Zaver
Toto bol len taky strucny vypis co sa tyka chovania a velmi vseobecny. Nieco som napisal z mojich poznamok, ktore som si robil na vtacich konferenciach a nieco z mojich vlastnych skusenosti. Nie som velkochovatel, ale nie som len drzitel len jedneho vtaka a vtaky som drzal viac menej 20 rokov. To znie dobre no nie. Ak su tam napisane do neba volajuce bludy a nepresnosti tak to napiste do komentarov, co sa tyka pravopisu a stylizacie tak z tym ma netrapte, lebo ja sa musim obetovat viac casu mojim papuchom ako slovenskemu pravopisu....

Majte sa pekne
Gery1

Článok prebraný z pôvodných stránok od autora Gery1 publikované dňa 21.07.2005, 23:43